Metódy učenia sa

1. Celková metóda - ak je rozsah látky malý, potom používame práve túto metódu. Spočíva v tom, že si opakujeme celý materiál ako jeden celok. Výhoda je v tom, že nám neuniká celkový kontext celého textu.

2. Čiastková metóda - ak ide o naučenie sa dlhšieho radu, potom sa často používa čiastková metóda. Napr. ak sa má žiak naučiť naspamäť dlhšiu báseň, postupuje zvyčajne tak, že sa ju učí po strofách, a ak sú aj tie dlhé, potom ešte po menších častiach (veršoch). Až potom, keď už sa jednotlivé strofy naučil, učí sa ich spájať do jedného celku. Pokusy však ukazujú, že čiastková metóda je menej ekonomická ako celková. Vysvetlenie spočíva v tom, že delením textu látky na časti je porušená prirodzená jednota celku, a ďalej i vznikajú nevhodné asociačné spojenia.

3. Kombinovaná metóda - pri dlhších a ťažších celkoch je najefektívnejšia. Celá látka (napr. celá učebnica psychológie) sa najskôr niekoľkokrát prečíta, pričom najdôležitejšie je druhé čítanie. Tým sa s látkou celkovo oboznámime a okrem toho zistíme, ktoré miesta sú najťažšie. Tieto ťažké miesta sa potom osobitne naučíme (ako pri čiastkovej metóde). A napokon si opäť celú látku aj viac krát prečítame, kým sme sa ju nenaučili. Môže sa zdať, že táto metóda je veľmi pracná, ale ak sa chceme látku skutočne naučiť, potom je najefektívnejšia.

Podržanie v pamäti (uchovanie)

                Druhou fázou našej pamäti je podržanie naučeného v pamäti. Dôležitou otázkou totiž nie je ani tak to, čo sa naučíme, ale aj to, na akú dlhú dobu sme schopní naučené podržať v pamäti a ako s tým vieme disponovať. Je totiž známe, že po ukončení procesu učenia nastupuje proces opačný, spätný, ktorý zastavuje efekt učenia (vyhasínajúci útlm v pavlovovskej terminológii) - zabúdanie. Účinky zabúdania badať v niekoľkých obdobách:

                a) Strata jasnosti materiálu, vedomosti sú matné, nezreteľné.

                b) Strata pevnosti - jednotlivé časti látky sa od seba trhajú

                c) Strata istoty - treba veľké úsilie na to, aby sme si na niečo spomenuli a aj tak si nie sme istí, či je to tak.

                d) Strata významnosti - zabúdaná látka ustupuje do pozadia našej duševnej činnosti, stráca pre nás význam.

                Zabúdanie je z hľadiska učenia proces negatívny. Avšak má pre naše celkové dianie i význam pozitívny. Myslím si, že nikto by nebol rád, keby si mal zapamätať úplne všetko. Z druhej strany však treba povedať, že úplné zabúdanie neexistuje. Zabúdame iba viac alebo menej hlboko. Každému sa určite už stalo, že si o niečom myslel, že je to dávno zabudnuté, a naraz nám to niečo po rokoch znovu pripomenulo. Ani najlepší odborník si nezapamätá všetko, čo sa kedysi naučil, ale všetko čo sa učil, čo zažil, poznamenalo jeho duševný vývin a jeho postoje k látke, k predmetu, bez toho, že by si to uvedomoval.

                Veľmi známa je Ebbinghausova krivka zabúdania. Podľa tejto krivky pri nevýznamnom materiálu zabúdanie postupuje najskôr veľmi rýchlo, neskôr pomalšie, až nakoniec to, čo si podržíme v pamäti natrvalo sa ustaľuje a je to asi 1/5 pôvodne naučeného. To vcelku platí aj pre významný materiál, rozdiel je len v tom, že pri ňom zabúdanie nepostupuje hneď na začiatku tak rapídne. Napr. pri reprodukcii vypočutých rozprávok výsledky po 24 hodinách neboli horšie ako hneď po ich vypočutí. Krivka teda dostáva   oveľa hladšiu podobu, nepostupuje tak ostro hneď na začiatku smerom nadol a tiež sa ustaľuje na o niečo vyššej úrovni.

Dve základné prekážky podržania v pamäti

                1. Spätná prekážka - intenzívna duševná činnosť, ktorá nasleduje hneď po naučení, má za následok, že sa naučená látka rýchlejšie zabudne. Toto sa vysvetľuje tým, že sa na upevnenie nových asociácií je potrebný určitý čas. Ak však vznikne v inom centre silné ohnisko vzruchu, tak podľa zákona zápornej indukcie nutne vzniká v okolí tohto vzruchu útlm, tzn., že útlm zachváti aj miesta,kde vznikli nové asociácie.

                2. Prekážky súbežné s učením

                Anglický psychológ Ballard výskumom školských detí zistil, že po dvoch dňoch z naučenej básne vedeli reprodukovať o 9,4% viac, ako hneď po naučení, po 3 dňoch o 6,1% viac, kým po 4 dňoch sa výsledky začali zhoršovať. Vysvetľuje sa to tým, že pri učení sa okrem hlavných asociácií tvoria aj vedľajšie asociácie, ktoré sú na prekážku týmto hlavným v prvých dňoch. Po istom čase sa však tieto vedľajšie asociácie utlmujú a zostanú iba tie hlavné, ktoré sa potom lepšie vybavujú. Najmä u malých detí ide o jav tzv. reminiscencie. Je tu rovnaký príklad s malými deťmi, ktoré po návrate z bábkového divadla často poriadne nevedia nič povedať o tom, čo videli, ale po 2 dňoch môžu celkom podrobne porozprávať všetko, čo tam bolo. Vysvetľuje sa to tým, že v priebehu predstavenia boli natoľko vzrušené, že všetky ostatné časti mozgovej kôry boli utlmené a až po odtlmení v priebehu času mohli porozprávať, čo videli.